23 Mar, 2024

Manera sa sosodé hopi biaha na Kòrsou, e historia di Medardo de Marchena no ta konosí pa hopi di nos hendenan. Kisas no pasobra nos no ta interesá, pero e no ta dokumentá pa nos mes hendenan. Mi sa ku Aart G. Broek a skibi e buki : Medardo de Marchena. Staatsgevaarlijk in koloniaal Curaçao, Uitgeverij In de Knipscheer. ISBN: 9789493214514. Tambe Aart G. Broek a skibi un artíkulo den Nieuw Letterkundig Magazijn titulá: Medardo de Marchena of hoe een zelfbewuste geest werd weggesloten.

Pedro Pablo “Dada” Medardo de Marchena (1899-1968) a komponé e piesa “Esta Dushi”. E título aki no ta bisa bo nada, pero si mi bisa bo “Bula Waya” esei si ta zona bo konosí. Un piesa ku Daniel Santos a hasi un éksito. Den e komposishon akí e ta ekspresá su deseo di brasa un dama boneriano, pero esei no tabata posibel e momento ei, pasobra e tabata den kampo di konsentrashon será  na Boneiru.

Pedro Pablo Medardo de Marchena a nase na Kòrsou 29 di yüni 1899 i a muri 15 di mei 1968 na Boneiru, kaminda el a biba for di aña 1940 te na su morto. Kasi 30 aña el a biba na Boneiru, despues ku gobièrnu kolonial a pone prezu den kampo di konsentrashon pa motibu di su pensamentu revolushonario.

Medardo ta yu di un hudiu ku tabata biba na Kòrsou. Su mama tabata un dama koló skur di Kòrsou ku a kria Medardo. Su tata a sostené su edukashon kompletamente i tambe a rekonosé su yu, for di kua Medardo a haña e fam di su tata, Benjamin Abraham de Marchena. Medardo den e tempu ei tabata negoshante.

Durante di Di Dos Guera Mundial, den mei 1940, Gobièrnu Kolonial a disidí di kue diferente hende sospechoso i ku fam straño prezu. Aparentemente nan tabata un peliger pa estado. Entre personanan akí tabatin Fred Fischer fotógrafo, dòkter J. Benesch, tur dos nasé na Alemania i tambe Pader Paul Brenneker ku nan a kere ku el a nase na Berlin i tambe Medardo de Marchena. Medardo no pa motibu kaminda el a nase, pero si pa su pensamentunan ku nan a kategorisá komo peligroso i antikolonial. E tabata un di e promé personanan peligroso ku nan a arestá na Kòrsou., sospecha di ta simpatisá ideanan komunista i pro nazi. Aparentemente tabatin 2 otro Antiano mas den e kampo di konsentrashon na Boneiru, pero mi no a haña konfirmashon di esaki.

Den dékada 20 Medardo de Marchena ta haña problema ku iglesia katóliko i asta tabata na punto di kuminsá un kaso den korte kontra iglesia katóliko. Medardo a publiká diferente artíkulo kontra mishon katóliko, i tambe kontra dominio hulandes. E tabata kier a habri wowo di nos komunidat kontra di dominio hulandes i tambe kontra katolisismo. Medardo a batisá i kasa katóliko i su yunan tambe el a batisá katóliko. Durante e lucha akí e ta laga un domi batisá su di 4 yu.

Na 1929 Medardo a publiká e buki “Ignorancia o educando un pueblo”, despues el a manda un karta pastoral i tambe artíkulonan ( entre pueblo i gobièrnu) den “De Onpartijdige” (1932 – 1934). Ni e gobièrnu kolonial, ni iglesia katóliko por a imaginá ku Medardo lo a alkansá asina tantu hende. Den e publikashonnan akí e tabatin algun akusashon hopi serio. Por ehèmpel el a puntra ken tin falta, ku nos no tin nos mes hendenan den posishonnan haltu den komunidat, posishon ku ta nesesario pa duna nos hendenan  mas rèspèt. Medardo a splika, ku ta: “hòmbernan blanku ku wowo blou ku ta parse hende muhé dor di nan manera di bisti, ku tin tantu Roma komo Hulanda komo nan patria. Ta nan ta kulpabel ku Kòrsou a keda tras, miéntras ku e poblashon di koló pa mas ku kuater generashon kaba ta gosa di abolishon di sklabitut”.Ta esaki a pone ku outoridatnan a konsiderá Medardo de Marchena komo un persona peligroso pa estado i a pone prezu. Despues di a sera Medardo pa algun luna den prisòn na Kòrsou, a deportá Medardo pa kampo di konsentrashon di Boneiru. El a skibi gobernador Kasteel diferente karta kuestionando su aresto sin ku nunka el a haña un kontesta.

Medardo a keda 5 aña será den kampo di konsentrashon na Playa Pariba na Boneiru. Seguridat di e kampamentu tabata den man di Korps Militaire Politietroepen (KMP) despues servisio militar di Antia a tuma mando over. Un di e miembronan di KMP tabata e konosido outor Pierre Lauffer (1920 – 1981) ku a skibi tambe tokante su tempu den servisio den su konosido buki Seis aña kaska bèrdè (1968). E gezaghèber di Boneiru di e tempu ei tabata  Pieter H. Van Leeuwen, tata di e konosido Boeli van Leeuwen (1922 – 2007). KMP a keda te 1942 i despues miembronan di servisio militar obligatorio di Antia a tuma seguridat over te na final di Di Dos Guera Mundial. Un di e miembronan di Servisio militar obligatorio tabata Tip Marugg (1923 – 2006).

Medardo de Marchena durante e 5 añanan den kampo di konsentrashon a kuminsá skibi, tantu poema komo kansion dunando asina un kontribushon grandi na literatura antiano. Hopi di su komposishonnan el a traha riba weisnan eksistente. E komposishon di mas eksitoso di dje ta “Esta Dushi”pero ku a bira konosí komo “Bula Waya’interpretá pa Daniel Santos. Parse ku e dokumento original aki ta den e kolekshon privá di Toon Abraham. Medardo lo a skibi e komposishon aki riba e papel di plata ku bo ta haña den paki sigaria. Medardo a komponé e piesa akí riba melodia di “Hisa Bela”,

ESTA DUSHI
Ai para tras di waya
Ai m’a mira un mosa
Su cara ta bunita
Su curpa tin colebra
Refran:
Esta dushi, esta dushi
Esta dushi bo ta.
Si alambre no stroba mi
Si warda no taha mi
Pronto lo bo mira
Ta com ta bula waya.

Un posibel splikashon, kon e komposishon akí a yega serka Daniel Santos ta ku por ta Pierre Lauffer, poeta, eskritor i kitarista, tabata un di e miembronan di KMG enkargá ku seguridat na e kampo di konsentrashon.  Posiblemente el a sera konosí ku Medardo i ku ta via di dje e komposishon a yega serka Daniel Santos ku nan a hasi algun kambio na e kansion i a graba esaki ku e título “Bula Waya”. Un splikashon ku ta parse mi lógiko. Ami en todo kaso a lanta i tende e piesa akí na radio. Otro banda di e disko 45 akí ta tin otro komposishon na papiamentu: “Piedra ku tamarein”. E dos piesanan akí ta grabá ku “Conjunto Jovenes del Cayo” di Alfonsin Quintana i segun e buki di Tim de Wolf : Discography of Music from the Netherlands Antilles & Aruba  e grabashon ta data di  26 di yüni 1951 ku menshon di Nestor Brito komo kompositor bou di e seyo (Seeco Records). E piesa akí tabata un hit i nunka Medardo a haña un depchi pa su komposishon. Despues di un tempu relativamente kòrtiku, Rufo Wever kompositor arubano ta komponé e kontesta “T’ami a bula waya”, kanta pa Edwin Zichem ku Sonora del Caribe.

Na fin di Di Dos Guera Mundial, Medardo a haña su libertat i a disidí di keda Boneiru i kasa ku e dams Ana Thode ku e tabata mira tras di waya. For di e matrimonio akí a nase 4 yu.

Medardo de Marchena a traha diferente trabou i na diferente ofisina na Boneiru. E tabata hopi enbolbí ku polítika (parse ku partido Demokrátiko Boneriano).
Awor, 55 aña despues di su morto, bo no ta tende nada mas di Medardo de Marchena, ni na Boneiru kaminda el a biba gran parti di su bida, ni na Kòrsou kaminda el a nase. Pedro Pablo Medardo de Marchena ta derá den e santana di Iglesia Protestant na Playa Boneiru.
Danki na Harry Moen i grupo Serenada ku a graba e piesa aki riba un di nan CD den un potpuri den dekada 90.

Un kaya na nòmber di Medardo de Marchena den Kralendijk lo ta na su lugá pa kuminsá?

 

 

 

 

 

.

47 Comments

  1. Aart G. Broek

    Danki p’e artikulo, danki pa referensha na mi buki Medardo de Marchane; Staatsgevaarlijk in koloniaal Curaçao (Haarlem, 2021). Percy su artikulo por ta un bon fundishi pa lòbi pa un edishon nobo – na Papiamentu – dje buki ‘Ignorancia ó Educando un pueblo’ (1929). Mi ta kere ku nos tur ta sinti falta di no por lesa e original dje artikulanan, bukinan i pamfletanan di su man mas. Pa lesa original di su publikashon mester bishita biblioteka na Korsou i na Ulanda. Kisas shon Percy por usa su influensha pa publikashonnan di Dada lo bin disponibel atrobe.

    Reply
  2. Sylvia Waterloo

    Masha danki, Percy. Mi ta artista. Mi kier invita hende pa bin wak mi arte di Medardo de Marchena na mi atelier den Frederikstraat 100, Otrobanda. Den e obra ku ta basta grandi mi ta eksponé e dokument Ignorancia ó Educando un pueblo. E por ta hopi interesante pa wak y lesa.

    Reply
    • percy.pinedo

      Masha danki Sylvia, ki dia i di ki ora pa ki ora e eksposishon ta habri?

      Reply
      • Sylvia Waterloo

        Mi no tin fixed dia y ora. Djies bin of por manda messenger pa hasi afspraak.

        Reply
  3. Marla Schotborgh

    Dankiiii Percey. Mi no tabata sa dje parti di historia aki.
    Tur bia, ta siña algu nobo🤩

    Reply
    • percy.pinedo

      Mi tambe ta siña tur dia algu mas Marla. De paso pabien ainda i tur kos bon

      Reply
      • Eduardo de Kort

        Danki Percy. Mi conose un parti grandi di e historia. Btw de Marchena (m’a lubida su prome nomber) doño di e barcu “con brio” por tabata familia?

        Reply
  4. Pierrot Hurtado

    Masha danki pa a amplia mi konosementu di nos hendenan, nos historia.

    Reply
  5. FILOMENA ANISETO-EISDEN

    Danki senor Pinedo. Un bia mas hopi enteresante historia. Nos ta apresia.

    Reply
  6. Marvis MacDonald

    Masha masha danki pa e artíkulo aki, Percy. Bastante inbestigashon balioso.

    Reply
  7. Carlos Larmonie

    Hopi interesante atrobe Percy. Hopi aña ma kanta e piesa ” bula waya” den gruponan diTrio.Marjachi,Entertainment Band kreyando un ambiente di alegria, pero nunka mi pora imaginami e tragedia aki tras di e kansion e kompositor i e sosiedad di e tempu ei. Lagami keda positivo toch i focus riba e echo positivo ku ela logra kasa ku e inspirashon ku a pone komposita e gran kansion aki. Danki pa kompartí.

    Reply
  8. Stephen E Rosario

    Danki pa e artikulo. Històrianan manera di Percy ta importante pa preservá i mantene nos kultura i identidat. Ta spera ku Medardo por risibí e rekonoishimentu ku e ta meresé. Nos tur tin un rol pa hunga den e preservashon di e historia i kultura di nos isla nan.

    Danki pa e historia skirbi.

    Reply
    • percy.pinedo

      Esei ta e komentario ku mi a gusta: Nos tur tin un ròl den preservashon di nos historia i kultura. Masha danki

      Reply
      • Rudolf Davelaar

        Sr. Pinedo danki pa a skirbi esaki. Ami a konose shon Anna. Shon Anna tbt mama di un di mi mihor amigu nan te awe, kende ta Manfred de Marchena, un dje yiu nan di Sr. de Marchena. Manfred i ami a konose otro na Boneiru den anja nan 70. Nos tbt biba ni un km leu for di otro. Mi konose e otro yiu nan tambe. Unu ta biba na Korou. Manfed ta biba na Boneiru, e otro dos nan na Hulanda. Sr. de Marchena mester tbt tin un botekin pa nort di kaminda antes tbt hotel Rochaline, den Kralendijk. Net pabao di Plasa.

        Reply
  9. Marlen Pardo

    Masha masha danki.Un information valioso I bunita.

    Reply
  10. Frank Daal

    Danki Percy pa un punta más di nos historia ku nunka mi a tende di dje. Mi a tende si di Bula Waya kon el a originá. Pero semper e famoso “nan di” ta konta otro historia.

    Reply
    • percy.pinedo

      Nos ta hasi nos esfuerso pa indagá den nos historia mihó posibel.Ta pa esei nos ta kontentu ku reakshonnan manera esaki.

      Reply
  11. Ana van Arkel-Booi

    Hopi recuerdo a bini ariba.
    Sr Medardo tabata un homber streng pero simpático.
    Cynthia, jioe di Sr Medardo y Sra Ana tabata amiga di cas di nos familia Booi, rumannan Laura, Luqui y ami.
    Mashá bunita tempo.
    Bunita recuerdo. ❤️
    Danki pa compartí.

    Reply
  12. Anna Hermelijn

    Hopi interesante. Danki pa komparti.

    Reply
  13. Libèrta Rosario

    Masha danki Percy pa informános mas di Medardo de Marchena. Pa’kasualidat’ si esei ta eksistí, nos di Simia Literario tabata papia awe di e kantika di dje ‘Bula Waya’.

    Reply
    • Raymond Navarro

      Danki Percy pa komparti e historia nan aki.

      Reply
      • Henry Pietersz

        Apresiado Percey, mi a lanta na kas ku e piesa Bula Waya, pasobra ta un di e prome diskunan krioyo ku mi Papa a kumpra tempu ku e a kumpra su promé “radiogramafón” den kuminsamentu di aña sinkuenta. I e tabata menshoná Medardo su nòmber komo un persona ku e tabata konosé bon fo’i tempu e tabata mucha den Otrabanda. I e tabata konta nos di Medardo su hasañanan i su impresonamentu na Boneiro. Mi tin un otro historia personal ku mi lo konta’bo dia mi topa’bo tokante un videoclip ku mi a laga Hershell traha pa mi a presentá durante un “reünie” di alumnonan di un internat ku nos tres rumannan Pietersz a bai skol den añanan sinkuenta na Zeist, Hulanda ! I eynan tambe mi a konta storia di Medardo. Danki pa a yena diferente hiata ku mi tabatin den mi memoria ! Bon trabao inbestigativo di bo !!!

        Reply
        • percy.pinedo

          Danki Henry, ta dor ku mi tambe a tende asina tantu kuenta, mi a bai inbestigá. Danki pa lesa

          Reply
  14. RCorasol

    Hopi interesante Percy. Bon splikashon

    Reply
  15. Iris Martina-Koeyers

    Hopi great i hopi interesante. Un kansion mas grandi ku mi, pero komo mucha ns a lanta tende i ku re awe mi ta korda. Danki pa Dokumenta i Eduka ns. Parti di ns historianan mester sigi wordu publika pa nn no bai perdi.

    Reply
  16. Cesario Rafaëla

    Percy danki pa e informashon i saka tur duda foi mundu. Sigui dal bai. Zai Rafaëla

    Reply
    • Ana

      Hopi recuerdo a bini ariba.
      Sr Medardo tabata un homber streng pero simpático.
      Cynthia, jioe di Sr Medardo y Sra Ana tabata amiga di cas di mi nos familia Booi, rumannan Laura, Luqui y ami.
      Mashá bunita tempo.
      Bunita recuerdo. ❤️
      Danki pa compartí.

      Reply
      • Marcos Alfredo C Pellicer Ravelo

        Mi ta hopi contentu ku mi ta tende atrobe di Medardo Maduro. Mi ta còrda un situashon similar den mi bida. Mi prison tabata e mes un sociedad di kòrsow, Ku a pone waya… rond di mi persona, manera Ku t’un peligroso mi ta… lamentable ku nunca mi a logra di “bula e waya”.

        Nunca na skol a sinja nos, ni ta skirbi den ningun schooltekst, Ku ña Boneiru tabata tin… of existí un campo di consentrashon. Auschwitz Hulandes?
        Y muchu menos Ku Medardo a pasa 5 Anja èinan será. ¿?
        Ta pesèi sèmper mi ta pregona, Ku mester skirbi sèmper di loke ta di nos.
        Ta hopi baluarte di nos sociedad, di nos país, Ku pa un motibo of otro, simplemente a wordu aparta, lubidá neglisha… manera Ku t’un enfermedad kontagioso nan ta.
        Ta difícil pa nos kambia un historia mal skirbí… si nos no tuma un pen y kuminsa pone riba un papel, loke nos a biba y tende di nos mayornan i nan pasado.
        Manera bo ta remarka Ku nan a kataloga Menardo di ta “komunista, y un pro Nazzi” i por consiguiente… un peliger pa nos Islanan. Esaki ta un motibu pa yora of pa hari!
        Ora mi ta analisa e pakiko di ensiero di e personaje, Menardo, mi ta puntra mi mes: -”ta kon por ta posible, Ku tabata tin hende asina ignorante”, Ku tabata goberna!
        Si Menardo tabata un komunista, anto kon por ta Ku e ta pro Nasi? “Nos sa Masha bon”, Ku e nazinan ta fasista. Komunismo y Fasismo ta ideologíanan totalmente opuesto…180*.
        Nan a Sonja nos esei na skol? Nò! “Pueblo no mester di sa muchu… si nan sa hopi ta bira un problema pa gobernante” Unt’esèi nan a hasi Ku nos? Nan a brainwash nos na skol. “Niet verder kijken, dan je neus lang is!”

        Tokante Ku lo mester di pone su nomber riba un caya na Bonèiru? Natural… y pakiko no na kalke un di e isla’bao nan?
        Apesar di e cambio Geopolítico di Antillas, nos no a sufrí “cambionan” profundo, drástico den nos komunidad, hendenan.
        Nos tin un idioma “komun” -Ku algún orgullo “regional”propio te ainda-… T’un lastima pero Ku nos ta spera algún día lo nos será cabes i hasiele “unu so”.

        Hopi baluarte di nos identidad, a wordu i ta neglisha, pa fasilidad, envidia i egoísmo.

        Na un di mi poesianan, titula Pakiko! , mi ta trece dilanti:
        “-nos nò t’un blancu, pretu, menos kòrá nos ta!

        Mi a disfruta di bo escrito, sinceramente… magistral.
        Mi sa Ku ta difícil logra skirbi tur kos Ku mester wordu realsa, pero tempu ta bai laga nos… sin pidi ningún permit!

        Alguien escribió por allí…
        “¡… si mañana la muerte, porqué hoy el dolor!

        Pakiko!

        Pakiko nos ta canta, pa kiko nos ta llora!
        Macamba nos ke canta, na spanjó ke llora!
        Cabei u’n ta oro, wowonán u’n ta blauw.
        Antó, dikón e desprecio, pa e sanger heredá!
        Nos u’n por laba pasado, historia ta caná.
        Si ke ta di pura cepa, Caiquetío antó nos ta.
        Lenga u’n ta germano, esèi nos mester sa.
        Historia di pasado, a bruha un tiki e realidad.
        Na spanjó a canta, na hulandés a llora.
        Na hulandes a canta, na ingles a llora.
        Nos no t’un blanco,… nos no t’un preto,
        tampoco indján corá, por pretendé di ta.
        Di tur… tin un tiki… bon pan batí nos ta.
        Di Cudarebe te ku Punt’i Basora,
        pa Jamanota tur alma kièr a cana bai.
        Dianán di poco ola, cerunán kièr a wak.
        Pa ken nan a canta,… pa ken nan a llora…!
        Ayera,… lamá, hopi, hopi grandi tabatá.
        Awe,… masha chikito pa nan y nos e ta resultá.
        Pakiko na spanjó so nos kièr llora,
        si un tiki sanger, lenga y coló nos a heredá!
        Si u’n ta blanco,… preto,… ni corá nos ta!

        Marcos A Pellicer R -Socram-
        Aruba, setiembre 2002

        Reply
        • Kenneth de marchena

          Masha danki sensor Percy pa trese e historia di mi abuelo Dada na Papiamentu. Mi tin hopi Anja ta bringando pa reconoce Medardo y hasta su achterprimu Helmin Wiels tabata trahando riba su caso pero Ella wordu mata y tur kos a para ketu, Masha danki un biaha mas

          Reply
          • percy.pinedo

            Nos mester hasi purá dokumentá nos historia

          • Carla

            Mashá Danki Percy
            Ma kompartí bo storia ku Maria Elana Quartas de Marchena, ku tambe ta famia di Medardo.
            Ma tende di e kuenta aki di mi Mama i su famia Bonèriano for di mi hubentut 🥰
            Hopi interesante i mester sigui informá i eduká nos mes tokante storianan skibí i kontá pa nos mes hendenan ku a sigui investigá e konteksto mas ayá. Danki di 💖

  17. Kenneth Dambruck

    Un artíkulo interesante over di sr. Medardo de Marchena. Inkreibel pa mira kon tres yu di Kòrsou renombrá, poeta, musiko i eskritor tabata enbolbi direktamente òf indirektamente ku e kampo di konsentrashon na Boneiru.

    Reply
    • percy.pinedo

      Danki Kenneth i enbèrdat un koinsidensia literario.

      Reply
  18. Clarson Gomez

    Nada no a kambia. Si bo ta kontra di kualkier ideología, bo ta loko.

    Reply
    • Lloyd A. Thielman

      Percy, masha danki.

      Reply
  19. Mio Schotborgh

    Great pa sa di e historianan aki.
    Asina nos lo no pèrdè nan.

    Percy danki.

    Reply
  20. Emy S. Coelho

    Danki Percy, interesante.

    Sigur sr. Marchena merese un kaya na su nòmber.

    Reply
  21. Arlene Parris

    Danki pé informashon

    Reply

Submit a Comment

Lo no publiká bo email. Áreanan rekerí tin e marka *

Komentario resien

  • Jean Chundro on “SOFT MELODY”!: “Defuntu sr.Mac Alberto tabata un “ brother “ pa ami. Den anja 70 Mac tabata sinta algun meter leu na…May 7, 16:19
  • Carlos Larmonie on “SOFT MELODY”!: “Asina tin mas personanan ku a lucha pa e ínhustisia sosial i laboral ku tabata i ta tumando luga ketu…May 5, 11:05
  • Natalie Samson on “SOFT MELODY”!: “Danki pa kompartí, esaki ta duna e lokual Percy a skirbi, un ttoke personal. Danki Percy.May 5, 07:59

Kategoria