“Chòler… ken tabata e hende tras di e nòmber?”

22 Aug, 2026

Si mi usa informashon aktual, ta sali na kla ku maske hopi kos a kambia den e último 30 aña, e reto di adikshon no a disparsé. FMA (Fundashon pa Maneho di Adikshon) ta atendé hopi kaso nobo kada aña, tin lista di espera pa tratamentu, i e organisashon ta insistí ku mester mira adikshon komo un malesa i no solamente komo un problema sosial.

Tin palabra ku un pueblo ta krea sin pensa ku nan lo bira parti di su historia i su Buki di Oro. Un di e palabranan ei ta “chòler”. Ora menshoná e nòmber ei, hopi hende ku a biba den añanan setenta, ochenta i nobenta ta mira un figura kanando den Punda, Otrobanda òf Scharloo ku kisas un saku riba lomba, ku bista pèrdí i ku su bida tabata parse di no tin rumbo mas.

Loke mi sa, ku tras di kada “chòler” tin un mucha, un “yu”, un ruman un mama ku tabata yama su nòmber ku amor, un skol, un bario, un soño. Nan no a nase “chòler”. Nan a bira asina.

Un palabra ku a bira parti di nos idioma

Den un artíkulo publiká den 1994 ta splika ku e palabra “chòler” no a bini for di ingles manera hopi hende ta kere. Segun estudio, e ta bini for di e verbo papiamentu “chòl”. Den dékada 80, den moda di papia den mundu di drogadikshon, a usa e proverbio akí pa promé biaha, ku ta nifiká kue kos pa haña plaka pa kumpra droga. For di esei a nase e nòmber “chòler”. Esaki ta mustra kon un idioma tambe ta krese segun loke un pueblo ta biba. A standarisá e palabra ku ta aparesé den Buki di Oro i den dikshonario mi a nota e palabra “chòldó” ku ta parse mi mas komun.

Ora droga a kuminsá kambia Kòrsou

Den dékada 70, adikshon tabata un fenómeno relativamente chikí. Pero den dékada ochenta i nobenta, e situashon a kambia rápidamente.

Kokaina, “base”, “bazooka” i otro derivado a bira komun den algun bario. E artíkulo di 1994 ta deskribí kon e meskla di e supstansianan tabata hopi biaha mas peligroso ku e droga mes, i kon hopi hende a resultá riba kaya, pèrdè trabou, pèrdè famia i dignidat. Hopi di nos no por lubidá e imágen di e hende ku tabata pidi “sinku florin”, laba outo sin pidi òf pasa dia kompletu riba kaya. Esaki a bira imágen normal den nos siudat.

Trinta aña despues…

Hopi kos a kambia. FMA, fundá na 1995, awor ta e sentro prinsipal pa prevenshon, edukashon i tratamentu di adikshon na Kòrsou. E fundashon ta traha ku hóben, adulto, famia i tambe ku hende ku ta biba riba kaya. E lucha di FMA a bira mas duru.

Segun último informe, a registrá mas ku 350 kaso nobo den un aña. Tin lista di espera pa tratamentu i algun hende ta pèrdè speransa promé ku nan kuminsá terapia.

FMA ofishalmente a pidi pa rekonosé adikshon komo un malesa, pa personanan por buska yudansa sin miedu di pèrdè trabou òf entrada. Esaki ta mustra ku e reto ainda ta grandi.

No ta solamente droga!

Awor nos ta papia di alkohòl, adikshon na wega di plaka, na medikamentu i otro forma di dependensia. E problema a bira mas kompleho ku e tabata trinta aña pasá. Pero un kos no a kambia: E ser humano ku ta sufri ta sigui ta un ser humano.

Mi no ta skirbi esaki pa nos sinti nostalgia di añanan ku “chòler” tabata kana den siudat. Mi ta skirbi esaki pa nos no lubidá ku no ta balorá un pueblo solamente pa su edifisionan nobo, su hotèlnan òf su turismo. Ta balorá un pueblo tambe pa manera e ta trata esnan ku a kai.Tal bes no por a salba algun “chòler” ku nos a mira den nos hubentut. Pero si nos por salba un yu awe promé ku e bira e siguiente “chòler”, lo nifiká ku nos a siña algu di nos pasado. Pasobra, finalmente, no ta e palabra “chòler” ta e historia importante. E historia importante ta e hende tras di e palabra.

7 Comments

  1. Leendert Pengel

    Percy, un bon dia!
    Masha danki pa kompartí e pida historia aki.
    E úniko ku lo mi ke pone aserka ta ku tras di kada chòler tin un historia i na momentu ku e historia aki ta konosí por yuda e persona aki sali for di su situashon (esta den kaso ku nos ta na tempu ainda).

    Reply
  2. Lucille Trinidad

    Thanks Percy tremendo atribe.

    Reply
  3. Carla Giskus

    Danki, Percy 🙏🏽

    Reply
  4. Tilly Pikerie

    Masha danki, Percey, pa bo artíkulo profundo i ku hopi humanidad. Bo a logra pone un tema difísil den perspektiva i recorda nos ku tras di kada persona ku a luta ku adikshon tin un historia humano, un famia i un soño ku a keda atras.

    Bo deskripshon di e palabra “chòler” no solamente ta un historia di idioma, pero tambe un refleho di nos komunidat i di e retunan ku Kòrsou a enfrentá den diferente periodo. Ta importante ku nos sigui mira adikshon komo un malesa ku mester prevenshon, tratamentu i komprondementu, i no solamente komo un problema sosial.

    Mi ta apresiá bo yamada pa nos no perde e sentido di solidaridat i responsabilidat pa nos mucha nan i hóbennan. Si nos por preveni ku un yu no drenta den e siklo di dependensia, nos ta invertí den un futuro mihó pa nos pueblo.

    Danki pa pone e tema aki na mesa ku tantu respet i empatia.

    Reply
  5. Rudsel van Lamoen

    Hopi bon bisá, esta skapa un persona awe promé k’e bira e siguiente chòler.

    Reply
  6. Luis Da Silva

    Felis dia Percy

    Danki pa pone e spil den nos kara.

    Nos problema ta más grandi ku nos ta kere. Tristu ta ku kada dia ta sigui pusha nos mas na dependensia!

    Reply
  7. Erwin Raphaela

    Tremendo artíkulo Percy.
    Ta un tema delikado. Pero pa ami bira chòler ta bisa algu di e komunidat tambe. Tuma Merka komo ehémpel!
    Ami ta interesá pa sa kon nos ta kompará ku otro komunidatnan, si serka nos e promedio ta abou òf si e ta haltu.

    Reply

Submit a Comment

Your email address will not be published. Required fields are marked *


Komentario resien

Kategoria

Secret Link