Kachó sin banchi

10 Jan, 2026

Mi ta kòrda ku mi grandinan tabata papia di “kachó sin banchi” refiriendo na un hende ku no tin famia, un yu ku no tin mama, etcetera. Pa straño ku ta parse mi no a haña e dicho aki den ningun buki òf dikshonario, pero mi ta sigur di a tende esaki na diferente okashon.

Un tempu na Kòrsou bo por a bisa muchu mas ku si e kachó tabata flaku, mansu òf agresivo. Si e tabatin un banchi bistí ku un “penning” chikí, di metal, ku un number grabá, komo prueba ku e kachó tin doño, i ku su doño a kumplí ku ordenansa di paga belasting pa e animal.

Dia promé di febrüari 1902 ofisialmente a introdusí na Kòrsou “Hondenbelastingverordening”. For di e momentu ei, tur hende ku tabatin kachó mester a paga un belasting anual. Despues di pago, e doño tabata risibí un “plaka di kachó”  ku mester a keda visibel riba banchi ku e kachó tabatin bistí. E tempu ayá, “plaka di kachó” tabatin nòmber di e doño riba dje, un lèter i tambe un number. Polis tabata kontrolá i konfiská tur kachó ku no tabatin “plaka di kachó”.

E idea tras di e lei akí tabata kla:
–           registrá kachónan;
–           fòrsa doño pa asumí su responsabilidat;
–           limitá kantidat di kachó sin doño riba kaya i naturalmente, pa haña un tiki entrada pa kaha di gobièrnu.

Polis tabatin outoridat pa hasi kòntròl riba kaya. Si nan topa un kachó sin “plaka di kachó”, i nan por a haña sa ken ta doño, e doño tabata haña un but. Den reglamentu original, e but máksimo tabata 10 florin, un suma ku pa e tempu ei tabata hopi sèn.
Pa hopi famia, esaki tabata un asuntu serio. No tabata solamente “mi tin un kachó”, pero “mi tin un kachó i e kachó tin banchi, refiriendo ku e kachó su belasting ta pagá.

Práktika diario: ontvanger,i kontrol

Tur aña, Amigoe di Curaçao tabata publiká anunsio ofishal, ku “plaka di kachó” tabata disponibel. Por a bai buska “plaka di kachó” na kantor di ontvanger òf na un kantor ouksiliar. Despues di un luna despues di anunsio, polis tabata kuminsá aktua. E “plaka di kachó” tabata un sorto di  “identidat” pa e kachó. Hopi hende ainda ta kòrda e zonido di e metal chikí ora e kachó tabata kore. E zonido ei mes tabata bisa: “E kachó akí ta legal.”

Pero no ta tur hende por a paga. Den bario mas pober, un kachó tabata mas un guardian, un kompañero. Apesar di e lei, tabatin hopi kachó sin “plaka di kachó”. Tin biaha polis tabata tolerá esaki i tin biaha no. Aplikashon di e lei tabata dependé di persona i situashon. E “hondenbelasting” no a eliminá e problema di kantidat di kachó riba kaya.

Na 1972, a stòp “Hondenbelastingverordening”. Sin masha buya, sin gran debate públiko. E plaka di kachó a disparsé, i obligashon legal di paga pa bo kachó a kaba. Dikon? Ounke no tin un motibu úniko den dokumentonan ku ta bisa “esaki ta e motibu”, mi por a komprendé e desishon den su konteksto:

  • gastu atministrativo di kolektá belasting tabata grandi;
  • entrada finansiero tabata relativamente chikí;
  • No a resolvé problema di kachó sin doño.

Un problema ku no a disparsé

Despues di 1972, no tabatin “plaka di kachó”, pero kantidat di kachó sin doño a oumentá. Den añanan 80 i 90, problema di “zwerfhonden” a bira mas grandi. Kachó den skol, hòspital, i riba kaya grandi. Kachó ta morde hende i diferente otro aksidente di kachó.

Den 1991 a surgi diskushon pa re-introdusí “hondenbelasting”. E idea tabata: paga un montante chikí pa aña, ku un “plaka pa kachó”, pa finansa kòntròl i asilo. Pero e plan no a bira realidat.

Di belasting pa bienestar

Awor, e enfoke a kambia drástikamente. E diskushon no ta mas riba “kiko bo ta paga”, pero riba:

  • sterilisashon;
  • adopshon;
  • kampaña di edukashon i konsientisashon;
  • ròl di fundashon di kuido di animal;
  • i responsabilidat moral di doño.

Un kachó awe no tin “plaka di kachó”mas, pero mester ta bakuná, mester haña kuido i atenshon. Polis no ta kore tras di kachó mas pa mira si tin plaka di kachó, pero komunidat ta buska solushon pa un problema ku ta durando ya pa vários generashon. Mira kon parlamento a aprobá “Lei Bienestar di Animal”, pero ainda nos no ta sinti nada di su efekto.

Analisando lei “plaka di kachó”, mi no ta mira solamente un lei bieu. Mi ta mira un spil di nos sosiedat. Un tempu kaminda a purba di pone órden via but i kòntròl. Awe, nos ta buskando mesun órden via konsenshi, edukashon i kuido.

E kachó (plaka di kachó), manera hopi kos riba Kòrsou, ta mustra nos kon lei, kultura i komunidat ta kambia, pero tambe kon algun problema ta sigui, sperando no un “plaka di kachó”, pero un kompromiso di nos tur.

11 Comments

  1. Angelica Parris

    Danki danki danki

    Reply
  2. Ernesto (TICO) Vos

    Korekto

    sperando no un “plaka di kachó”, pero un kompromiso di nos tur

    Reply
    • Mijanou

      E problema ta grandi mes. Tur kaminda tin kachó ta zwèrf. Kasi tur bario tin gèng di kachó.
      Tambe por mira hopi kachó na kadena, asta kadena kòrtiku, den solo.
      Ta un krimen. Y niun hende ta hasi nada pa trese solushon na e maltrato na animal.

      Reply
      • Rudsel van Lamoen

        Nos a kustumá ku kachónan ta kana lòs riba kaya, sin banchi ni nada. Pero turistanan si ta konsiderá esei algu straño i te hasta poko peligroso. Mester atendé ku e situashon aki.

        Reply
  3. Solange Trinidad

    Danki pa e informashon akí. Mare di bèrdat un dia nos hendenan por bira konsiente I no solamente bisa ” mi tin un kachó ” pero bisa ” mi tin un kachó i mi ta sòru bon p’é”.

    Reply
  4. Ramon Penzo

    Hopi interesante. Mi a skibi algu siman pasa tokante e problema aki den Face Book. Pero esaki ta mas kompletu I hopi interesante.

    Reply
  5. jeroen

    Pa penning (hulandes) mi a yega di tende moneda (papiamentu). Plaka DI kachó, ta zona mi strañó, mi ta komprondé ‘pupu di kachó’, kaka di kachó, lana di kachó. Den e kuenta di ada ‘Tafeltje dek je, ezeltje strek je en knuppel uit de zak’ tin plaka di buriku, pues plaka di oro di bèrdè.
    Preposishon na papiamentu ta pekuliar. Spesífikamente diferensia entre ‘di’ i ‘pa’.
    Kiko usa anto? ‘Plaka PA kachó’ tambe ta ambiguo. P’esei ami ta opta pa ‘moneda pa kachó’.
    Pero, mi ta keda ku masha rèspèt pa bo kolumnanan, Percy, masha apresiá.

    Reply
    • percy.pinedo

      Jeroen un opservashon interesante di bo. Mi a puntra diferente hende di e “penning”na papiamentu i mi a haña diferente sugerensia. Esun ku m ita tin den mente i ku mi a haña serka otronan tambe a hinka mi den kaminda di “plaka di kachó”. Masha danki pa bo apresio pa mi kolumnanan.

      Reply
  6. Alice

    Percy, un bon aña. Awendia kachonan tin chip ku tur nan informashon riba e chip. Segun mi aña pasa gobièrnu a hasie obligatorio i asta a pone un fecha pa tur doño laga chip nan kacho i e kacho ta wòrdu registrá. Fasil pa haña bo kacho ora e pèrdè.

    Reply
  7. Lucky Ezechiëls

    Bon dia Percy, atrobe danki pa a deleita nos i alabes siña nos un krenchi mas di nos kustumber i kultura !
    Mara e Plaka (“plak”, penning) por bin bek !! Tur kaminda bo ta mira mas i mas kacho ta kana sin bandji mes!
    No ta turistanan so ta haña hinder di kachó ku ta kana los tur kaminda, nos mes tambe.
    E chip ta obligatorio? Felis diadumingu !

    Reply
  8. Lucky Ezechiëls

    Bon dia Percy, atrobe danki pa a deleita nos i alabes siña nos un krenchi mas di nos kustumber i kultura !
    Mara e Plaka (“plak”, penning) por bin bek !! Tur kaminda bo ta mira mas i mas kacho ta kana sin banchi mes!
    No ta turistanan so ta haña hinder di kachó ku ta kana los tur kaminda, nos mes tambe.
    E chip ta obligatorio? Felis diadumingu !

    Reply

Leave a Reply to Angelica Parris Cancel reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *

Komentario resien

  • Lucky Ezechiëls on Kachó sin banchi: “Bon dia Percy, atrobe danki pa a deleita nos i alabes siña nos un krenchi mas di nos kustumber i…Jan 11, 08:20
  • Lucky Ezechiëls on Kachó sin banchi: “Bon dia Percy, atrobe danki pa a deleita nos i alabes siña nos un krenchi mas di nos kustumber i…Jan 11, 08:20
  • Rudsel van Lamoen on Kachó sin banchi: “Nos a kustumá ku kachónan ta kana lòs riba kaya, sin banchi ni nada. Pero turistanan si ta konsiderá esei…Jan 10, 21:40

Kategoria