E historia promé ku Blue Wave!

2 May, 2026

Tin un vibrashon den aire.
Bo por sinti’é den kaya, bo ta tende den kòmbersashon, bo ta mir’é den wowo di hóben i bieu. Awe nos ta yam’é Blue Wave. Un ola di speransa, di orguyo, di fe ku nos, komo isla chikí, por logra algu grandi riba e esenario mundial.

Pero den tur e entusiasmo aki, mi ta puntra un kos simpel:
Nos sa di unda e ola aki ta bini?

Pasobra si nos ta honesto, nos ta papia ku pashon tokante Mundial 2026, sin realmente konosé kon tur kos a kuminsá. Sin konosé e historia di hòmber- i muhénan ku a bai nos dilanti. E pioneronan. E soñadónan. E hende ku a lucha, hopi biaha sin medio, pero ku un kurason yen di konvikshon, ku a pone base di loke nos ta biba awe.

E Blue Wave ta smanera algu nobo. Algu grandi. Algu históriko. Pero e no ta e promé momento ku Kòrsou a purba pone su mes riba mapa. P’esei mi ke hiba bo bèk den tempu. Na momentonan ku talbes nos a lubidá, pero ku ainda ta biba den nos historia.

Resientemente, den preparashon pa mundial 2026, nos ekipo nashonal di Kòrsou mester a hasi bastante sakrifisio pa por a yega Australia, kaminda tabatin dos wega di training kontra China i Australia. Por sierto ku e buelonan akí a laga nos muchanan kansá i ku “jetlag”.

Imaginá bo ku den 1952, nos ekipo di Antia mester a bula di Kòrsou pa Hulanda, pa hunga algun wega, promé ku nos a bula pa Finlandia, kaminda pa promé biaha nos a partisipá na Weganan Olímpiko. Mi ta skirbi esaki, komo si fuera ta algu asina normal a sosodé e tempu ei. Esaki realmente tabata e promé momento ku Antia/Kòrsou tabata riba un stage mundial. Esaki tabata e promé biaha, ku nos hungadónan di futbòl a subi avion pa un buelo asina largu pa bai hunga kontra mundu.

Mundu a kaba di sali for di un temporada difísil di guera. I mei mei di tur nashonnan grandi, tabatin un nòmber ku hopi hende no tabata konosé: Antia Hulandes. Pa promé biaha, nos ekipo a partisipá na Weganan Olímpiko. Sin e fasilidatnan di awe. Sin e gran organisashon. Pero ku kurashi. Ku orguyo. I ku un gana grandi pa mustra ku nos tambe por hunga futbòl.

Kon nan a yega aya?

Mordy Maduro, e tempu ei un di e personanan mas influyente den organisashon di nos futbòl lokal, tabatin plan grandi pa futbòl di Kòrsou. Su afan tabata pa Kòrsou tuma parti na Weganan Pan-amerikano i tambe na otro eventonan internashonal di mayor kilate, manera Weganan Olímpiko i Kampionato Mundial di Futbòl.

Basá riba su inspirashon i teniendo kuenta ku e resultadonan optené den nos region, Mordy Maduro ku su forsa stimulante a pèrkurá pa Kòrsou a inskribí i tuma parti na e Weganan Olímpiko di 1952 na Helsinki. Esaki tabata e promé paso riba esenario internashonal i ku refuerso di hungadónan di Aruba a forma un selekshon.

Den e struktura di Reino Hulandes, e ekipo a haña oportunidat pa partisipá sin mester a hunga ningun partido di kualifikashon. Antia i Hulanda a partisipá komo dos identidat apart. Pa e tempu ei, nos reputashon futbolístiko tabata bon na Hulanda i den region, i ya nos a partisipá den diferente wega internashonal. E bon resultado ku selekshon  di Kòrsou a logra na di VI Juegos C.A. del Caribe na 1950 na Guatemala sin duda tabata un inspirashon grandi pa e dirigentenan di (Curacaose Voetbal Bond) CVB pa inskribí Kòrsou pa tuma parti na weganan Olímpiko 1952 di Finlandia. Komo ku e tempu ei no tabatin mas inskripshon di paisnan di nos region, aparentemente debí na gastunan haltu enbolbí pa e biahe. Pa e motibu ei no tabatin partido eliminatorio tampoko programá. Kòrsou a hasi uso di e oportunidat favorabel akí,ounke sea ku hopi sakrifisio i ku hopi yudansa di Sr. Mordy Maduro,  i dal un paso gigantesko riba tereno olímpiko.

Promé di di enfrentá Turkia  dia 21 di yüli 1952 na Lathi, Finlandia, e selekshon di Kòrsou a bishitá Hulanda i Fransia pa hunga algun wega di fogeo, empatando un wega i a pèrdè kontra Fransia ku skor di 6 pa 1. I e wega kontra di Turkia, Kòrsou (Antia Hulandes) a pèrdè 2-1, ku Juan Briezen di Aruba, salbando honor di Kòrsou(Antia Hulandes). E selekshon di Kòrsou konsiderá komo pro forma selekshon di Antia Hulandes.

E grupo tabata forma pa hungadónan di Kòrsou i Aruba, hendenan ku a bira pionero sin ku nan mes sa esaki na e momentu ei: Juan Briezen –Jorge “Gochi” Brion – Jani Brokke – Wilhelm Canword – Guillermo “Gein” Giribaldi – Ergilio Hato – Willys Heyliger – Piet Conquet – Jeffi Merced- Cai Helder- Shon Mi Krips- Dunchi Hernandez – C.  Rodriguez – Wilfred (Fèfè) de Lannoy – Corri de Geus- Pedro Matrona i Edmundo Vlinder.

Den  añanan ku a sigui Antia Hulandes a partisipá na weganan eliminatorio Olímpiko di 1960 – 1964 – 1968 – 1972 – 1980 – 1984 -1992 – i 2000 sin a logra klasifiká. Na tur Kòrsou/Antia Hulandes a partisipá na weganan pa Olimpiada, hungando un total di 18 wega, ganando 3 i pèrdè 12 wega.

Den 1950 e promé dos Yunan di Kòrsou a hunga pa tim nashonal di Hulanda: Pedro Matrona i Ergilio Hato. Esaki tambe tabata otro esfuerso di Mordy Maduro.

Awor nos ta den e “fever” di Blue Wave, pero djis kòrda ku Kòrsou/Antia Hulandes, ya nos a yega na partisipá den Weganan Sentro Amerikano i di Karibe i tambe den weganan di CONCACAF.

Dia 21 di yüli 1952 nos a hunga kontra Turkia i a pèrdè 2 pa 1. Un partido difísil. I sí, e resultado tabata 2-1, pero e gol ku nos a hinka no tabata “un gol” solamente.Tabata un señal. Un señal ku nos no tabata aya pa yena lugá, nos tabata na Finlandia pa kompetí. Pa mundu, talbes tabata un partido mas.
Pa nos, tabata un komienso, un komienso ku 74 aña despues ta haña su kontinuashon. I awor ku nos ta den e ola grandi blou, ku a hiba i ta hibando nos mas leu. Pero plis no laga nos lubidá e promé brisa di e ola ei ku a kuminsá na entre otro Helsinki, i den kurason di tur esnan ku a kere promé ku nos.

Nos partisipashon tabata mas ku deporte, tabata un señal: nos ta aki, nos ta konta!

Material usá: Historia di Futbòl di Kòrsou – 1921 – 2006. (Valdemar Marcha(ed.)
100 aña di futbòl organisá na Kòrsou: resúmen di kada aña 1921-2021 –  E komienso – Albùm di potrèt- Valdemar Marcha(ed.) – De Curacaosche Voetbalbond – 25 jaren georganiseerd voetbal – 1921 – 23 mei -1946 – Gedenkboek


7 Comments

  1. Tilly Pikerie

    Mi ta haña e pieza aki realmente balioso i oportuno. Bo a logra pone un balansa bon entre entusiasmo di awe i konsenshiá historiko. E manera ku bo ta yamá atenshon riba e “Blue Wave” sin lubidá e fundamentu ku a wordu pone hopi aña pasa, ta mustra madures i respet pa nos identidad.

    Loke ta hopi fuerte den bo teksto ta e manera ku bo ta hiba nos bèk na 1952 i duna kara i nòmber na e pioneronan. Hopi biaha nos ta papia di logro, pero nos ta lubidá ken a hasi esaki posibel. Bo ta drecha esaki. E referensia na Weganan Olímpiko di 1952 ta pone tur kos den perspektiva: for di un tempu ku no tabatin fasilidatnan, te na e ambishon di awe.

    Tambe e rol di Mordy Maduro ta sali kla. Esaki ta importante, pasobra historia no ta solamente fecha i resultado, pero tambe vision i lideraship. E manera ku bo ta mustra su empuhe ta inspirá pa e generashon di awe.

    Mi ta gusta tambe e paralel ku situashon aktual—viahenan largu, sakrifisio, i dedikashon di nos hungadónan. Esaki ta mustra ku, apesar di progreso, e kurason di deporte mesun no a kambia.

    Si mi por duna un sugerensia konstruktivo: bo por forsa e teksto ainda mas dor di pone un konekshon un tiki mas eksplísito ku e futuro. Por ehèmpel, kiko e generashon di awe por siña konkretamente for di e pioneronan? Kon nan por usa e historia aki komo guia pa e reto ku ta bini ku Mundial 2026?

    Pero na tur, esaki ta un kontribushon ku balor grandi. No solamente komo un rekòrd di pasado, pero komo un yama pa konsenshiá kolektivo. Pasobra manera bo mes a bisa: nos no ta solamente aya pa yena lugá—nos ta aya pa konta.

    Sigi skirbi. Nos ta mester boses asina.

    Reply
    • percy.pinedo

      Danki Tilly i mi ta bai apliká esaki den mi siguiente artíkulonan. Masa danki pa bo reakshonnan ku mi ta apresiá

      Reply
  2. Valdemar Marcha

    Un ekselente disertashon! Danki i mas danki Percy! Hooopi gradesido ku bo a honra nos gran heruenan! Nos ta alsa nos mes ora nos alsa nos heruenan! Danki na Mordy Maduro en partikular!
    Valdemar

    Reply
    • percy.pinedo

      Valdemar danki na abo, ku mi a yama asina tantu den dianan ku a pasa. Masha danki pa bo tempu i pa a dokumentá nos historia di futbòl. Mi ta apresiá bo kontribushon.

      Reply
  3. Maritza Becher

    Percy, danki pa pone na kla ku no ta solamente den e ultimo anjanan, sino ku ya pa hopi aña nos hóbennan tin e spiritu i orguyo pa pone e nòmber di Kòrsou na konosementu mundial. Loke bo ta kompartí awor aki ta hopi educativo y importante.

    I ta bon pa enfatisa ku no ta solamente den futbol, sino ku ya pa hopi anja nos hóbennan a logra destaka den diferente area di deporte riba tarima mundial. Pa un isla chikí asina, esaki ta mustra e kòrashi, determinashon i orguyo pa kompetí ku gigantenan.

    No solamente pasobra nan ta hopi mas grandi ku nos, sino ku, apesar di nos limitashonnan komo pais chikí, esaki no a stroba nos di hasi nos sonjoman bira realidat.

    Reply
  4. Hubert pop

    Dank Percy
    Tempu bieuw den tempu nobo zuiver

    Reply

Leave a Reply to Maritza Becher Cancel reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *


Secret Link