Fin di aña ta temporada di tambú i awe mas ku nunka nos ta sinti falta di Bèno.
“Kòrsou pa yu’i Kòrsou. Unda ku bo bira, unda ku bo pasa, tur siudadano ta boga pa nan pais. Mi ta bai hasi un súplika na polítikonan. Laga weg’un banda, boso yuda nos Kòrsou. Laga Cuba pa Cubano, Rusia pa rusiano, Jamaica pa jamaiqueño, Inglatera ingles, China pa chines, Kòrsou pa yu’i Kòrsou. Merka, merikanu, Hulanda pa makamba. Mucha, bo n’ ta tende karamba, Kòrsou pa yu’i Kòrsou, Kòrsou pa yu’i Kòrsou. Ami asina m’a mir’é. Laga Kòrsou pa yu’i Kòrsou.Kua yu’i Kòrsou n’stima Kòrsou”.
Benedicto Filonie Martis su mama ta di Barber i e mes a nase na kas di un tio den Wishi. Su mama a muda pa Sabasteeg, e hanchi di e brùg Pasa Kontrami i Benny tambe a muda.
El a bai St. Vincentiusschool den Otrobanda, el a bai traha na KNSM komo elèktrishèn (aprendis). Promé di febrüari 1951 el a drenta servisio na Hollandse Bank Unie komo “loopjongen” (awendia nos ta yama esei bode). Despues di esei el a bira kobradó. For di e tempu ei, Benny a gana rèspèt di tur hefe.
Benny tabata konosí komo un kobradó ehemplar, pero tur hende konosé Benny komo kantadó di tambú. Promé ku tambú, Benny tabata kanta huntu ku Heins Beltran na Rifwaterstraat. Bèno a siña kanta serka Jan Droog, un dosente di skol. E tabata kanta bolero i montuno. Shon Ma Salsbach a pidi Benny pa djòin nan dia ku Sonora de Moda a bolbe lanta. Den Sonora de Moda Benny tabata kanta piesanan kayente.
Na 1962 Benny a topa Patricia Bleyden, un mucha muhé ku tabata traha na Ritz den Punda. E matrimonio a haña 4 yu, dos hòmber i dos muhé.
Benny a bira Bèno
Tabata den un paranda di tambú na Klup Montaña, ku nan a stimulá Benny pa traha un tambú. I ei pará Benny a kanta su promé tambú ku el a titulá “Mucha a saka”. Ántes e kantadó di tambú tabata haña loke nan ta yama “sèn na boka”. Ora Benny a yega kas e anochi ei, den su sak’i wayabera e tabatin praktikamente mas sèn den su saku ku e ta gana na banko. Na 1966 el a lanta Benny i su grupo i e tempu ei radio emisoranan tabata anunsiá Benny i su grupo (tabatin mas ku 7 Benny kantadó di tambú) i Benny Martis a disidí di kambia su nòmber pa Bèno. Dia Bèno a kuminsá kanta, el a trese un kambio den e estilo weis kòrtiku ku nos pueblo tabata konosé te na e momento ei. Nos por sigurá ku Bèno ta un di esnan prinsipal ku a kuminsá kanta tambú ku un tèmpo basta aselerá.
Bèno a bira popular kantando tambú. Su promé éksito tabata Piep Piep, un tambú na ulandes, konosí komo un kansion di mucha, ku Bèno a traha na tambú. A sigui, Skylab, Nena ta borotá, Kon mi ta hasi bai, Lag’e bin, Pepe peluka, Mi’n por biba so, Nan ta basha kas abou, Kuidou ku Awasá, Hòmbu gañadó, Mirna kosedó, Tette b’a come e galinja”, Aki ta grawatá i Kòrsou pa yu’i Kòrsou. Bèno a stòp pa un temporada, pa motibu di problema ku garganta.

Entre 1967 i ’72 Bèno a strika bon, manera nan sa bisa i tokamentu di tambú a bai dje bon ei, ku el a traha su kas i kumpra outo ku sèn ku el a gana di tambú. Bèno a kanta diferente biaha na tambú organisá pa Mosa Constancia. Tambe Bèno a toka den A.V.V.C., kaminda tambú a topa bandanan lokal. Na 1972 Bèno a stòp ku su grupo i e grupo akí a bira Grupo Trankilo despues.
Despues a sigui algun tempu difísil pa Bèno, i na 1982 su señora a bai sosegá. Bèno mes a sigui kria su yunan i ABN a kooperá masha bon mes ku Bèno. Na 1983 el a kanta su yunan den “Ta di mi nan ta”.
Bèno a komponé mas ku 65 tambú, graba mas ku 15 disko 45 i saka sigur 2 L.P. Bèno tabatin su propio seyo “TULA”.
Tambú semper tin algu di puña i di dòbelsentido, pero Bèno su piesanan ta karakterisá prinsipalmente pa dòbelsentido. Manera e mes ta bisa ku esaki ta algu ku el a siña di Mighty Sparrow di Trinidad. Pero e ta splika, ku e ta kanta e piesanan den sentido positivo i kada hende ta liber pa interpretá na nan manera. E ta traha su komposishonnan segun e haña inspirashon i nan no tin nada di haber kuné i su bida personal, segun Bèno mes a konta. Den mi programanan di radio, mi a entrevistá Bèno na diferente okashon i mi mester hari, kada biaha kon Bèno tabata trose lenga pa splika un di su komposishonnan dòbelsentido.
Na 1990 Bèno a risibí homenahe di Grupo Trinchera i Grupo Rais. Di Asosashon di Músiko el a risibí “Boton di Oro”.
Bèno a revuloshoná tambú, introdusiendo loke el a yama tumba eksitante, ku 3 chapi, kada un ta toka un otro sla, pero ku ta komplementá otro, ku un introdukshon kòrtiku; un tambú ku ora e sera ta keda será di bèrdè. Mas ku tur kos Bèno a kosechá éksito ku su stèm ronko i su tópikonan interesante.
No tin kantante di tambú tradishonal mas grandi ku Shon Cola, pero tòg Shon Cola ta tene kuenta muchu ku su partido politiko, en kambio Bèno si no.
“Esta tristu rumannan, esta duele, loke ta pasa nos dushi Kòrsou. Un estranhero a bini f’e su tera, kambia Punda ku Otrobanda su nòmber pa Downtown. Ami si no ta kontra niun turista. Ta f’e nan mes mi ta gana mi pan. Pero mi n’ por permitími mes e luho, laga un estranhero kambia nòmber di nos siudat. Mi ta kanta rumannan na bos altu, ta mi lenga mes bosnan lo ranka. Mi si no ta yama Punda ku Otrobanda Downtown, pasó ta Campo ta Downtown. Downtown, aki n’ tin Downtown. Aki ta Punda tin, ku Otrobanda. Awasá Punda, Awasá i Otrobanda. Downtown na mièrdè, polis kue Downtown…”.
Bèno tabata un maestro den kushina tambe i hopi biaha nos a saboriá su ekskisito guiambo. Bèno tabata kosedó pa su yunan tambe.
28 Di desèmber 2024 Bèno a fayesé.

Mi no tin palabra. Bèno a kanta tur.
Danki Percey.
Bèno su estilo tabata úniko: pone bo hari, varia for di pika pa hopi pika, inventá pero tambe kanta susesonan. Nos mester di un remplasante, no pa imité sino pa hasi un diferensha kompará ku otronan.
Bèno no tabata simplemente un kantadó — e tabata un bos di nos isla. Su kanta “Kòrsou pa yu’i Kòrsou” a bira un lema ku ta korda nos tur ken nos ta: hendenan ku ta stima, protehá i selebra nos kultura y nos isla.
Bèno ta wak Korsou no solamente komo un lugá pero komo un sentimiento, un identidad i un kurason